E-shop INSPIO a výroba normálne funguje. Ďakujeme, že ste prišli a tešíme sa, že si niečo pekné vyberiete:-)

5 krokov ako naučiť deti zvládať emócie

Mať zdravé, pokojné a vyrovnané dieťa je snom každého rodiča. Avšak život veľmi skoro prináša situácie, keď sa zrazu potrebujeme popasovať s prežívaním malého človiečika, ktorému, do veľkej miery, ono samo ešte nerozumie. Ale už tak nejak tuší, že mu to prežívanie prinesie buď pohodu alebo nepohodu, pochopenie alebo nepochopenie.

Faktom je, že už vo veľmi útlom veku sa u dieťaťa začína formovať emocionálna inteligencia (EQ), ktorá sa stáva čoraz dôležitejšou a prekonáva inteligenciu (IQ).
Ako s ňou pracovať a správne uchopiť jej správne budovanie, aby sme nepodcenili túto stránku vývoja dieťaťa?

Krok 1: Uvedomte si emócie svojich detí

Každé dieťa prežíva širokú škálu emócií. Rovnako ako dospelý. Spúšťačom týchto emócií sú rôzne podnety z vnútra či okolia. Navonok sa tieto emócie prejavujú v reči tela a následnom správaní mini-človeka. Je preto vhodné uvedomiť si a nacítiť toto prežívanie a využiť to ako priestor na formovanie zdravého a plnohodnotného jedinca.

Krok 2: Emócie ako priestor na spojenie a učenie

Každá emócia má rôznu intenzitu, hĺbku a rôzne prejavy. Keď rozpoznáte tieto prejavy v reči tela dieťaťa, budete vedieť oveľa skôr reagovať a nasmerovať správanie a vývoj celej situácie. Druhým dôležitým faktorom a “učiteľom” pre dieťa je to, akým spôsobom prežívame emócie my, dospelí.

Dieťa nás časom začína kopírovať a prenáša to do naučených vzorcov správania sa – zrkadlí nás. Ak však samo nevie, čo prežíva a prečo, dostáva sa do začarovaného kruhu, kedy nebude vedieť vyjadriť svoje pocity a potreby a ani pochopiť prežívanie iného človeka.

Krok 3: Naučte deti pomenovať svoje emócie

Vnútorné prežívanie a pochopenie emócii je jedna vec, avšak na to, aby nás vonkajší svet pochopil, sa potrebujeme jednotlivé emócie naučiť pomenovať a rozpoznávať. A to potrebujeme naučiť aj svoje deti. Oveľa ľahšie sa nám bude spoločne komunikovať, ak dieťa bude vedieť pomenovať, čo práve prežíva – od radosti a prekvapenia až po hnev, úzkosť či strach. Vytvoríme tým základy pre model empatie.

Krok 4: Komunikujte s pochopením a empatiou

Nie vždy je ľahké zachovať si chladnú hlavu a komunikovať s rozvahou, avšak prudkou reakciou a nevhodne zvolenými slovami dokážeme iným a obzvlášť deťom viac poškodiť než pomôcť. Chce to tréning, ale pozitívnym jazykom a JA jazykom dokážeme zázraky.


NAHRAĎTE JAZYK VYČÍTANIA TÝM POZITÍVNYM:


Krok 5: Nastavte hranice a ukážte spôsoby zvládania emócií

Ak sa otvoríte emocionálnemu dialógu s deťmi, tie sa s vami o svojich pocitoch a emóciách radi porozprávajú. Nájdite si na nich čas. Zo skúsenosti našej kolegyne Majky: „S dcérkou sa bežne o prežívaní emócii rozprávame. Spracováva ich v sebe ako aj to, či je tento pocit alebo reakcia primeraná. Vysvetlím jej, že každý máme občas takéto pocity a nie je to nič zlé, ak sa ich naučíme ovládať. Pretože pocit nie je správny či nesprávny. To, čo môže ublížiť je následná reakcia a skutok, ktorý na základe pocitov vykonáme.“

Bonus: Emočné hry

Naučte sa spolu pomenovať a vyjadriť emócie skrz reč tela. Pripravili sme si pre vás zdarma na stiahnutie šablónu s tvárami, ktorú môžete využiť na popísanie toho, čo vaše dieťa vidí a cíti.

Ako na to? Skúste dieťatu prečítať obľúbený príbeh alebo rozprávku, kde si vyberie 4 rôzne emócie, ktoré zachytí, napíšte si ich a nakreslite, ako sa prejavujú v tvári postavičiek. Následne sa porozprávajte o tom, ako sa daná postavička v tejto chvíli cítila, čo prežívala v telíčku. Druhá možnosť je, že si v pracovnom liste do prvého okienka dieťa zakreslí samo seba pri vybranom pocite. Do druhého okienka môže zakresliť zase kamaráta, čo asi cítil a prežíval on.


Reč tela je vstupnou bránou k empatickému naciťovaniu druhých ľudí. To, že sa dieťa naučí emócie pomenovať, mu časom pomôže k tomu, aby s nimi dokázalo pracovať. A o tom viac v článku nabudúce.


Článok pre vás napísala Lucka


Zdieľajte tento článok svojim priateľom