Martina Gabaríková: Detská nálepka na stenu má rozpovedať príbeh a upútať pozornosť malého človiečika

Kto je Martina Gabaríková?

Slovenskú ilustrátorku Martinu Gabaríkovú, známu pod menom adzusi.art, doviedla k digitálnej tvorbe tŕnistá cesta. Odmalička mala rada kreslenie, no aktívne tvoriť začala až po autonehode. Od drobných ilustrácií sa postupne prepracovala k tým detským, farebným a hravým. Martina ľúbi kávu, zmrzlinu, svojho muža… a ten pocit, keď sa naučí niečo nové. :)

Poďte sa s nami pozrieť na to, ako vznikali nové autorské INSPIO nálepky na stenu by adzusi.art a akej najväčšej výzve v živote čelila Martina, kým našla naplnenie v tvorbe a ilustráciách.

Kedy si začala s ilustrovaním? Študovala si umeleckú školu?

Študovala som umeleckú školu so zameraním na hudbu – konkrétne na spev. K umeniu som vždy mala blízko, avšak ako výtvarníčka som samouk. Neskôr som si začala sama vyhľadávať online kurzy, ktoré ma postupne začali viesť.

S plnohodnotným maľovaním som začala na začiatku roku 2020. Rok predtým som si sporadicky niečo namaľovala. Aktívne, teda 5 až 10 hodín každý deň, som začala maľovať pred rokom a pol. :)

Čo pre teba znamená tvoriť a čo je pre tvoju tvorbu typické?

Tvorba je pre mňa jednou z najnapĺňajúcejších vecí v živote. Vždy som rada pracovala tak, aby za mnou bolo vidieť odvedenú prácu. Pri tvorbe mám výsledok vždy pred očami – či už je to dobré alebo zlé, vidím čo som spravila a na čom treba zapracovať. Rovnako vnímam aj to, čo sa zlepšilo. Je to úžasný pocit, keď si uvedomím, že som schopná pretaviť myšlienku do reálnej a viditeľnej podoby v podobe ilustrácie.

Pre moju tvorbu sú typické radosť, cit, úsmev, príbeh a farby. Zbožňujem úsmev na tvárach ľudí, keď sa pozrú na niektorú z mojich ilustrácií. Rada kombinujem jednoduché tvary so sýtymi farbami a zapájam do tvorby určitý príbeh či myšlienku.


Krásu detskej ilustrácie vnímam práve v určitej interakcii medzi maľovanými postavičkami – v tom príbehu a “rozhovore” medzi nimi. Napríklad, keď sa mi podarí zachytiť pohľad malej myšky, ako sa díva na jednorožca alebo ako k sebe skláňajú hlávky… je jasné, že to musí byť láska. :)


Ako si sa dostala k digitálnej ilustrácii?

Najskôr som mala autonehodu, pri ktorej sa mi poškodila pravá ruka. Vtedy som si dokonca myslela, že ju už nebudem môcť nikdy plnohodnotne používať.

Niekedy v tom období kúpil partner domov stolový tablet, aby som si mohla trénovať jemnú motoriku aj inak než cvičením. Popravde, nebola som si úplne istá jeho nápadom, nakoniec sa všetko postupne zlepšovalo. Pár mesiacov po druhej operácii mojej ruky sa začala celá situácia s pandémiou a okrem toho nám v práci zrušili oddelenie. Prišla som tak o prácu.

Potom som sa začala intenzívne a každý deň venovať digitálnej maľbe.

Čím si ťa získala ilustrácia v tablete a nie papier?

Občas, keď mi niečo napadne a nemám po ruke tablet, tak si nakreslím myšlienku aj na papier. Snažím sa viesť si vlastný skicár, ale popravde vždy prejdem rovno na tablet. Ten je pre mňa oveľa praktickejší. Dnešné tablety spolu s doplnkami vedia krásne a citlivo imitovať pocit kreslenia, ako keby ste kreslili na papier. Taktiež mi vyhovuje, že majú obrovskú variabilitu v rámci úprav náčrtu a ilustrácie.

Preto si väčšinou rovno skicujem nápady do tabletu. Následne sa k nim s odstupom času vraciam a upravujem ich. Niekedy sa mi stáva, že od rána mám nápad v hlave a hneď ako mi to ostatné povinnosti dovolia, tak už-už sadám ku tabletu a kreslím. A niekedy je to naozaj aj 5 – 6 hodín v kuse.

Ilustrovala si knižku O malinkom semienku, ako aj detské nálepky na stenu. Je to rozdiel?

Krása dizajnovania nálepiek na stenu je práve v tej voľnosti. Môžem použiť akékoľvek prvky a rozsah tematiky je vo svojej podstate neobmedzený. Na druhej strane je celkom výzva vytvoriť ilustráciu, ktorá má myšlienku a príbeh a súčasne upúta pozornosť najmä malého diváka.

V knihe O malinkom semienku máte viacero ilustrácií na to, aby ste rozpovedali príbeh. Takže to je výhoda. Avšak nevýhodou je obmedzená tematika. To znamená, že všetky ilustrácie sa týkali v tomto prípade semienok a kláskov. Je to krásna téma, ale keď to kreslíte dva mesiace vkuse, tak sa už naozaj tešíte z každej možnosti vytvoriť nejaké zvieratkovské príbehy. :)

Ktoré zvieratko bolo na tvorbu najzábavnejšie a ktoré najťažšie?

Výzvou bolo poskladať malé pandy okolo maminy pandy. Nechceli ma akosi poslúchať a bolo pre mňa naozaj dôležité, aby tam boli všetky tri. Dokonale to vystihuje moment vyrovnaného úsmevu maminy pandy, hoci má okolo seba tri živé a hravé striebra. :)

Za najzábavnejšie však považujem kombináciu malých charakterov s veľkými, ako je to napríklad v ilustrácii malej myšky a jednorožca.

Aký je tvoj odkaz pre autorskú kolekciu od adzusi art?

Úsmev, radosť, láska a vďačnosť. Keď si ich udržíme v živote a budeme si ceniť maličkosti, potom vie byť každý deň krajším a naplnenejším.

Rozhovor pre vás pripravili Lucka & Martina


Zdieľajte tento článok svojim priateľom